Site menu:

Aktuálně:

Zprávy z Dark Elfa»


Nejlepší online hra: Dark Elf

Noldianova zhouba - Rasovkárske pokračovanie

26.11. 2012 Autor BloodTears Komentáře Komentáře (3) Kategorie Dění v ligách Hodnocení 0.00 Přečteno x1019
Prinášam Vám príbeh na pokračovanie, ktorý bol napísaný počas komentovania pamätného veku R2 s účasťou cez stovku hráčov.

Príbeh nie je voči pôvodnému upravený, krátke preblesky na hráčov či jednotlivé zeme sú najmä z dôvodu vyhlásenia niektorého z četných ťažení či súťaží na vybrané úlohy.
Rozdelenie textu snáď pochopíte
 
Dúfam, že sa bude páčiť
BT

1.
Zamyslený Master Dark Mila kráčal táborom a tešil sa úctivým pohľadom a úklonom všetkých elfov v okolí. I keď slovo tešil je mierne nadnesené, lebo ako bolo všeobecne známe, temní elfovia pohŕdali emóciami a považovali ich za nižšie pudy rás, ktoré mali byť v budúcnosti zničené. Úbohé pohnútky ktoré viedli k nelogičnosti, chybám a trpkým prehrám. A práve emócie boli to, čo umožnilo zvrhnúť jeho otca Noldiana z trónu bez toho, aby ktorýkoľvek kňaz Rduk Omen musel prekročiť posvätnú prísahu, ktorej porušenie by ich stálo život. Noldian bol mŕtvy spolu s jeho povýšenectvom a jeho telo spočívalo v jednoducho zdobenej rakve a Master Dark Mila nerušene panoval ríši temných elfov.
Prechádzka táborom Milu povzbudila. Už niekoľko rokov pripravoval vojenskú výpravu proti posledným zvyškom ľudstva a chystal sa tak dokončiť dielo svojho otca. Niežeby bol Mila sentimentálny, alebo cítil povinnosť voči hnijúcim pozostatkom svojho predka, ktorým pohŕdal rovnako ako zvyšok Rduk Omen, ale porážka od Dogmanov bola tŕňom v pamäti nesmrteľných elfov, hnisavým vredom na okraji ich inak dokonalej a bezchybnej ríše. A rovnako ako aj vred potrebuje svojho liečiteľa, tak aj Mila sa pripravoval odstrániť posledný ľudský vzdor. A vládnuť svetu...

 

V krajine hlaholili zvony a niesli svoje temné posolstvo. To, ktoré zvestovalo pochmúrnu správu, ktorá Dogmanskú ríšu opäť zahalí na čierno. Po rokoch dlhej a búrlivej vlády zomrel starý kráľ Breggo Jednooký, posledný ľudský vládca a premožiteľ temných elfov. Jeho pozostatky už spočívali v nádherne zdobenej truhle, ktorá bola mierou zlata a ornamentami hodná muža jeho formátu a požívali úctu celého kráľovstva od žobrajúcich, otrhaných pobudov až po nazdobených šľachticov, ktorých kroky pripomínali skôr pohyby ladných mačiek ako obyčajných ľudí. Pokiaľ však stúpenci starého kráľa vzdávali posledný hold, zvyšok kráľovstva sa zhromažďoval na nádvorí a upierali zrak na jeden z najvyšších balkónov jednoducho zdobeného paláca. Všetci napäto čakali na herolda, ktorý mal prečítať poslednú kráľovskú vôľu, ktorá okrem iných úkonov a povinností obsahovala aj meno nástupníka inak bezdetného kráľa. Keď už sa zdalo, že posledného holdu bolo dostatok, vyšiel na balkón herold, ktorý mal zvestovať onu kráľovu vôľu. Tentokrát ho nik nevítal potleskom, dumné mlčanie dávalo najavo, že všetci sú v očakávaní mena nového kráľa.

2.
„Drahí poddaní, vazalovia a priatelia v mieri i vo vojne. Naplnil sa i môj čas a ja sa o chvíľu pripojím k mojím predkom. Tí sú mi svedkami, že som svoju vládu zasvätil svojmu ľudu a kráľovstvu. Svoju ríšu som neopustil ani v dobách temna a zaprisahávam preto každého z vás. Milujte svoju vlasť a slúžte jej verne.
Vládol som dlho a s najlepším svedomím, ale ani počas dlhých rokov mojej vlády mi bohovia nedožičili syna, nástupníka trónu. Kráľovstvo som zanechal pevné a chcem, aby tomu tak bolo aj naďalej. Preto ustanovujem Lorda Forulta za môjho nástupcu a nasledovníka. Zaprisahávam ho, aby bránil Dogmanskú ríšu verne a sklonil sa i pred najúbohejším žobrákom, ktorý mu v časoch vojny môže poslúžiť rovnako užitočne ako urodzený rytier v nablýskanej zbroji. Šľachte Dogmanskej ríše a svojim poddaným odkazujem, aby si ctili nového kráľa a uposlúchli jeho rozkazov. Nech žije kráľ!"

 

Táborom kráčali temné bytosti, tváre zahalené do čiernych plášťov, ktoré starostlivo skrývali náznak tvaru či obrysu tajomnej osoby. Kroky týchto bytostí nezanechávali žiadne stopy a s ich príchodom sa viditeľne schladilo a potemnelo. Rovnako ako kňazi Rduk Omen, aj títo mágovia si zakladali na prvom dojme a pokúsili sa získať čo možno najlepšie vyjednávacie pozície práve všadeprítomným strachom. Nebolo treba však dlhého skúmania, aby každý spoznal kráčajúce bytosti, ktoré pod starostlivým dohľadom najmocnejších z Rduk Omen mierili priamo pred trón Master Dark Milu.

Ten sedel na svojom lebkami zdobenom tróne. Temní elfovia síce neznášali pomyslenie na živé bytosti ako svoju potravu a jedlo skladali poväčšinou z rastlín a ich plodov, ale to im nebránilo, aby si z mŕtvych protivníkov nerobili amulety a ozdoby, ktoré zastrašovali ich budúce obete. A tak aj na Milovom tróne by ste našli lebky príslušníkov všetkých známych rás, bez rozdielu na pohlavie či vek obetí. Dark Mila bol síce príchodom nekromantov prekvapený, nič menej sa ich rozhodol vypočuť. Nekromanti patrili k prastarej rase, ktorá ovládala mágiu lepšie, ako ktokoľvek iný v známom svete a nebolo by rozumné urobiť si z nich nepriateľom zle zvoleným postojom či gestom. Po krátkom uklonení ich krátkym posunkom ruky vyzval k predneseniu ich reči.

„Ó temný Master Dark Milo, synu Noldianov, jehož si s pomocou najmocnejších z Rduk Omen zvrhol a sám usadol na trón temných elfov, prichádzame s pomocnou rukou na tvojej plánovanej výprave proti ľudskej rase zhromažďujúcej sa v Dogmanskej ríši." Nekromant nechal svoje slová voľne plynúť a vychutnával si ich účinok. A ten sa dostavil.

Milovi sa prekvapením rozšírili jeho čierne obsidiánové oči. Nielenže nekromanti vedeli o jeho účasti na smrti svojho otca, boli očividne dobre informovaní i o jeho ďalších rozhodnutiach, medzi ktoré samozrejme patrilo rozhodnutie viesť konečnú vojnu proti Dogmanskej ríši. Pokývol však aby nekromant pokračoval.

„Ó temný, my nekromanti sme celý čas stáli bokom v týchto malicherných vojnách nižších rás. Ľudia nás nazývajú temnými mágmi, ale vážime si života ako žiadna iná rasa na svete. Vidím aj na tvojej tvári úsmev? Povieš nám ó Temný, koľko tvojich bratov zomrelo pri tvojich vojnách alebo vojnách tvojho otca? My, nekromanti by sme nikdy nepoužili živú bytosť pri svojich cieľoch a vojny vedieme len keď to je nevyhnutné, na ochranu rovnováhy sveta. Teraz ale nastal čas rozhodnúť sa. Už sme unavení ľudskými vojnami, ktoré vedú proti ostatným rasám s naivnou predstavou, že nastal vek ľudí a preto by oni mali uchopiť žezlo sveta. Rozhodli sme sa preto pripojiť sa k tvojim légiám a tiahnuť proti ľudským sídlam Dogmanov. Ako sa rozhodneš, Master Dark Milo?"

Úškrn a víťazoslávny výraz na Milovej tvári však bol dostatočnou odpoveďou.


Posol prechádzal nádherne zdobenou chodbou, na ktorej sa skveli busty predchádzajúcich panovníkov. S úžasom minul nádhernú sochu v nadživotnej veľkosti zobrazujúceho posledného kráľa a jeho súboj s temným kniežaťom. A tak ako vždy platilo, že dejiny píšu víťazi, tak aj umelec stvárnil Noldiana na kolenách s bolestnou agóniou v tvári vytesanou do chladného kameňa a nad ním sa majestátne týčil Breggo Jednooký s triumfálnym výrazom víťaza. Socha sa nachádzala až na samej konci veľkej priestrannej haly a tak posol stanul pred dverami vedúcimi do trónnej siene. Zchvíľa hľadel do prázdna, potom sa nadýchol a pevným hlasom požiadal pobočníka o prijatie u kráľa. Nesie dôležité posolstvo určené výhradne kráľovi Forultovi.

Po krátkom napomenutí, ako sa má správať pred jeho veličenstvom bol udivený posol predvedený pred Forulta. Ten ho však neprijal v trónnej miestnosti, ale v jednom zo svojich prijímacích komnát. Posol krátko pokľakol, potom sa vztýčil a čakal na pokyn. Po čakanom posunku spustil:

Môj pane, prišli zprávy od hliadok z hraníc. Spozorovali väčšie skupinky elfov, blúdiacich pozdĺž našich hraníc. Poslali teda prieskum, ktorý odhalil veľké vojsko temných elfov. Pane, elfovia sú vynikajúco vyzbrojení a zásobení, s množstvom bojových strojov. Pane, je tu ešte niečo. Okrem temných elfov sú v tábore aj nekromanti.

Choď a povedz pobočníkovi, že mi má okamžite zavolať lordov. Čo tu ešte robíš? Upaľuj!

Hodnocení článku: Hodnocení 0.00, Hodnotilo 0 uživatelů