Site menu:

Aktuálně:

Zprávy z Dark Elfa»


Nejlepší online hra: Dark Elf

Noldianova zhouba - Rasovkárske pokračovanie 4

21.1. 2013 Autor BloodTears Komentáře Komentáře (1) Kategorie Příběhy Hodnocení 9.33 Přečteno x1027
Ďalší diel
7.
Súboje sa prelievali zo strany na stranu, obrancovia, ale začínali vetriť víťazstvo. Pod nohami ľudských koní a drobnými, ale mohutnými okovanými čižmami trpaslíkov už ležalo niekoľko temných vládcov. Sám Master Dark Mila sa musel brániť útokom opovážlivého Fesika. Bol to však súboj plný mágie a kúziel a čertovsky dobrých trpaslíčích zbraní a brnení. Master Dark Mila iniciatívne urobil krok vpred a udrel svojim obojručným mečom zhora nadol ako by chcel Fesika preťať napoly. Ten iba nastavil svoju helmu a hoci sa jeho telo zatriaslo pod strašným úderom, vďaka jeho pevnej telesnej stavbe a najmä vďaka jeho prilbe z najlepšieho trpasličieho kovu sa mu nič nestalo a sám viedol protiútok v oblasti Milovho brucha. Zastavila ho však magická ochrana, ktorou bol knieža obklopený a ktorá čerpala silu z najmocnejších z Rduk Omen. Iba jedna zbraň by vedela prejsť touto ochranou a zaboriť svoju čepeľ do Milových slabín. Smrtonoš však ležal v chladných sieňach Noldianovho hrobu a nebola šanca, aby ho niekto priniesol.

Prišli správy z boja. Fesik bol nateraz odrazený a Mila už sedel opäť na svojom tróne obklopený svojimi vernými a chystal sa vypočuť 2 ľudských posloch, ktorých použili Rduk Omen na predanie svojich odkazov. Vyzval prvého, zasmušile sa tváriaceho ľudského muža, na ktorom bolo vidieť utrpenie posledných dní. Patril k ľudským obrancom, ktorého zajali v prvých dňoch bojov a ktorého teda mučili dlhšie než ostatných.
Vrásky na jeho tvári sa krížili s jazvami jeho mučiteľov a jeho chôdza s prerezanými a magicky opäť scelenými ranami, tak aby každý krok spôsoboval bolesť, bola šúchavá a ponižujúca.
Otrok predstúpil pred Milu a bez ceremónií, ktoré Milovi vkladali do uší elfovia, zato však s väčším uspokojením, radosťou a sebavedomím prehlásil: „Ľudia a trpaslíci víťazia. Ich vojská dobýjajú každý deň viac a viac zemí a čochvíľa budú pochodovať pred tvojou....."
Nedohovoril, lebo ho v tom ho zasiahol blesk, magický výboj ktorý Mila vytvoril končekom prstu spálil otroka a na zem dopadlo jeho zohavené telo. Pokynul druhému otrokovi.
Ten, nemenej zbedačený, vystupoval o poznanie úctivejšie. Snáď aby sa vyhol osudu svojho druha, letiac tak opäť do pazúrov najkrutejších z Rduk Omen. „Ó knieža, Rduk Omen odkazuje, že Potlouk, jehož hlavu si si žiadal utiekol pred silou Tvojich vojsk a niet ho na bitevnom poli"

Mila sa iba usmial. Možno správe, možno tónu a zvoleným slovám, ktorými sa snažil otrok vyhnúť krutému osudu. A usmial sa ešte viac, keď ho videl trpieť v obrovskej agónii. Umučil ho len tak. Zo zábavy.

O poznanie uvoľnenejšia atmosféra bola v opačnom tábore. Hrdinskí obrancovia ľudskej rasy víťazili a ich armády využili menší priestor, ktorý tak dával výhodu najmä trpaslíkom a zatlačili šermiarov hlboko na ich územie. Oslava však bola skalená smútkom, roztrpčením a hnevom. Lord Popleta, ktorý bránil stred ich poľa dezertoval, vzdal sa všetkých titulov a odišiel bez príkazu z bojiska. Vystavil tak honzaaka nebezpečenstvu, keď odkryl obranu jeho mužov. Povrávalo sa však, že popleta odišiel z obavy o svoju bezpečnosť. Rozprávali sa však aj za vlasy pritiahnuté historky o jeho nepokojnom spánku a posadnutí. V spánku mrlal nezmysly a stále vravel niečo o trpasličích kováčoch, o ich výtvoroch a raz vraj spomenul akési Jazerné kráľovstvo. Bohužiaľ, už mu žiadny liečiteľ nepomôže, lebo Popleta odišiel nevedno kam.

Dot sa zjavil na bojisku, nečakal však také privítanie. Okamžite, ako sa zjavil, naň a na jeho légie zatlačil Firnen s Firthom po boku. „ Ták poď ty mrchavče, ty jedna zrúdo temnoty. Myslel si si, že Firnen sa zlakne tvéch lútek? Firthe, pobíj támhlete mrciny, já sa utkám tuto s majstrem."
Rozbehol sa a Dotovi naozaj zmrzol úsmev na perách. Nečakal, že kráľ trpaslíkov bude mať s takým pokročilým vekom takú silu. „Trik je v mé-dovine" Kráľ trpaslíkov sa zasmial vlastnému vtipu. „To vy, požírači akorát tak mého času nepochopíte. Ale medovina je pravý mok pro muža. Neodoláš mé síle, potvoro". A v skutku. Dot sa iba usmial a zmizol.
Fírnen však nevedel, že Dot svoju úlohu splnil a od chrbta sa mu zakráda Stínový vlk. Prezradilo ho až zavrčanie v skoku....

8.
V tábore sa už začalo veseliť. Jednotliví vládci už začali oslavovať, potľapkávať sa po chrbtoch a diskutovať o novom rozdelení sveta. Samozrejme, už sa nepočítalo s jednotnou ríšou temných elfov, ale pozeralo sa na ňu ako na nové dietko nového sveta, sveta bez temných elfov a nekromantov, bez temnej mágie a prekliatí. To, že sa temnou mágiou a černokňažníctvom zaoberajú aj príslušníci ľudskej rasy však teraz nikoho nezaujímalo. Hlavné bolo, že víťazili a pokorili hrdých šermiarov a mágov temných elfov. Z neba padalo čoraz viac nazghulov, ktorí boli skosení šípmi lukostrelcov a zasiahnutí mágiou starešinov a ľudských čarodejov. Často sa stalo, že nazghulovi sa prilepili krídla o seba či ich preťal blesk. Ľudia sa naučili, že netreba zosielať smrtonosné kúzla ako zastavenie krvi v tele či odpojenie všetkých tepien od srdca, aj jednoduché kúzla ako lep na krídlach či živelné útoky sú účinnejšie a hlavne nestoja toľko námahy. Len Forult stál ešte zasmušený. Prekvapilo ho to rýchle víťazstvo. Nevedel čo na to povedať. Čo stálo za tým? Neskúsenosť mladého Milu alebo to bolo len podcenenie vojenskej a magickej sily ľudí? Alebo za tým stála zrada a intrigy? Teraz bolo nevyhnutné viesť posledný, smrtonostný útok, taký ktorý by zrazil na kolená elfov i nekromantov. Teraz bolo treba zabiť Master Dark Milu

Bremquist kopal nohami do oceľových mreží svojho väzenia. Matne si spomínal na udalosti predchádzajúceho dňa. So svojím veliteľom TeXasom viedol útok do Osady kováčov. Vtrhli tam a nastalo obrovské, o to však uspokojivejšie krviprelievanie. Pobili kováčov, ktorí kuli najlepšie zbrane z ľudských rodov a sami ukoristili veľké množstvo zbraní a zbroje. Bremquist vrazil do jedného domu, ktorý stál kúsok bokom. Našiel staručkého kováča, ktorý ani nestihol pozdvihnúť meč a už mu Bremquistov palcát prebil hlavu. Starý muž padol do prachu a jeho krv sa miešala s hlinou na podlahe. Krátke prehľadanie domu ukázalo, že kováč majetkom zrovna neovplýval, jeho pozornosť však zaujal kúsok zbroje, na ktorom kováč očividne pracoval dlho a trpezlivo. Možno, že to predtým bolo rozbité, pretože videl drobné ryhy, ktoré starý kováč očividne dlho a trpezlivo skúval dohromady a potom ešte dlhšie a trpezlivejšie piloval. Výsledok však stál za to.
Bremquist vybehol von zrovna vo chvíli, keď sa na dedinu zniesla posledná salva šípov. Dedinu, žiaľ už neskoro, prišli brániť trpaslíci vedení Knihovníkom. V tej chvíli sa však na jeho spomienky zniesla mlha a on sa ocitol v tejto cele, čakajúc na konečný osud. Očividne sa nebáli jeho schopností, lebo z jeho zbroje nechýbal ani kúsok.

Master Dark Milovi sa situácia začala vymykať z rúk. Aurora bol mŕtvy a jeho príklad následovalo už niekoľko jeho verných bojovníkov. Jeho osobu už bránil len Revenan, ktorý sa však vzdialil aby pobil zásobovanie okolitých šíkov. K jeho stanu sa teraz priblížili kňazi Rduk Omen, ktorých zaväzovala prísaha padnúť skôr, ako ich knieža.
„Ó mocný, naši zvedi našli tento mocný artefakt. Niesol ho akýsi človek. Spoznávame ho, je to jeden z kúskov Noldianovej zbroje, tej, ktorú kedysi pred nami ukryl, aby sme ju nezískali. Ľudia pravdepodobne našli jeho skrýšu a vytiahli na svetlo aj tento skvost. Zober si ho, nech ťa chráni a dobyj nám veľké víťazstvo."
Master Dark Mila sa opovržlivo pozrel na čiernu zbroj, dedičstvo po jeho otcovi.
„Nechcem ho, nemám záujem o otcovu zbroj. Dajte ju tomu, kto dnes povedie najodvážnejší útok. Aj keby to mal byť človek! Nech moji bojovníci bojujú ako o život!"
Bokom si zavolal najmocnejšieho z Rduk Omen
„A ty sa postaráš, aby tú zbroj dostal do rúk Elf!"

 

Hodnocení článku: Hodnocení 9.33, Hodnotilo 3 uživatelů