Site menu:

Aktuálně:

Zprávy z Dark Elfa»


Nejlepší online hra: Dark Elf

Elfské Vianoce

27.12. 2012 Autor BloodTears Komentáře Komentáře (4) Kategorie Literární soutěže Hodnocení 5.00 Přečteno x926
Súťažná poviedka
Stojím na konári a rozhliadam sa po zasneženom lese. Hlúpi sú tí, čo sledujú, ale nevidia. Tí, čo naslúchajú, ale nepočujú. A tí, čo sa zakrádajú, ale ich kroky je počuť na míle ďaleko. Medzi nich však nepatrím ja, Eleas Sar´near, zovaný Krvavá slza, hraničiar z klanu Popravčích. Nepatrím medzi blátošľapov, ktorí sa plaholčia lesom, ale pochádzam zo vznešeného rodu elfov, ktorí od nepamäti obývajú tento hvozd.

Stojím, strážim a rozhliadam sa. V duchu blúdim smerom k Skjolde, nádhernej plavovlasej elfke, ktorá pomútila rozum už mnohým z nás. V prekrásnom modrom rúchu, ktoré jej halí postavu, ale pritom rafinovane odhaľuje jej ženskosť, vyzerá ako Eluna. Skjolde je však v našej osade, ďaleko odtiaľto, preč teda marný sne. Začínam však cítiť chlad, ktorý prenikol i mojou koženou kazajkou. Musím však stáť na stráži a chrániť les pred nevítanými návštevníkmi. V duchu premietam... My sme páni tohto lesa. Prímerie s ľudskou rasou bolo podmienené zákazom vstupu na naše územie. A aj napriek tomu bol tento sľub porušený. Naše dŕžavy sú narušené a my musíme chrániť naše obydlia. Mizerný ľudský zvyk! Čo si neuvedomujú čo činia? Načo zdobia stromčeky vo svojich sídlach, aby ich po pár dňoch opäť vyhodili? Predtým sme si neuvedomili, čo to môže spôsobiť. Bolo to len pár stromov na okraji lesa. Ale teraz začínajú prenikať hlbšie na naše územie. Kradnú najlepšie a najzdravšie stromy a zmrzačia im korunu. Pre pár dní.... Tvária sa, že sa majú radi, pritom stále tajne spriadajú plány na získanie moci. Obdarúvajú sa drahými darmi, na ktoré sa zadĺžia a nakoniec predajú svoje deti do otroctva, len aby splatili svoje dlhy. Jediní, ktorí na tom zarobia budú trpaslíci. Ha ha! Tá drobná zlatokopecká háveď nepozná vieru k ľudskému bohu, aj napriek tomu však s radosťou prijali tieto sviatky za svoje. Vypočítavosť! Pracujú až do posledného dňa a predávajú svoje výrobky drahšie ako zvyčajne. Mrchavci! Aj tak ....

Praskot vetvičky upútal moju pozornosť. Ešte nevidím, ale cítim prítomnosť ďalšej bytosti, ktorá sa derie lesom. Nie, nie je to elf, moji bratia sú rozmiestnení pozdĺž hraníc nášho hvozdu a čas do výmeny ešte nevypršal. A nikto z nás by dobrovoľne nenastúpil skoršie do tejto únavnej a hlavne mrazivej služby. Pripravím si šíp, ktorý vytiahnem z nádherne zdobeného tulca. Dar Skjolde k sviatku zimného slnovratu. Šíp je však obyčajný. Načo by aj bol zdobený. Má usmrcovať, nie tešiť pohľadom. I keď šíp trčiaci z trpaslíka predsa len poteší elfský pohľad. Už ho vidím. Dnes mám predsa len šťastný deň, je to predsa len zakrslík. A trpaslík, ktorý ma nevidí je ľahká korisť pre skúseného hraničiara. Až príliš ľahká. Možno ho budem len sledovať.... Jeho kroky vedú južne od našich obydlí, ale aj tak ma udivuje trúfalosť toho zakrslíka, ktorý bez strachu prechádza cez tento les. Ale už ma prestáva baviť. Ako som vravel, šíp v srdci trpaslíka poteší elfský pohľad. Krv sa šíri snehom, o chvíľu je však zapadaná ďalšou vrstvou padajúceho snehu. Ďalší zárez na mojom luku. Vrátim sa na moju pozíciu a budem opäť čakať na výmenu.

Výmena prebehla rýchlo. Oznámil som, kde leží telo trpaslíka. A teraz ďaleko preč od mojej pozície. Pripravovať darček pre Skjolde k Sviatku zimného slnovratu. Chystám jej vyrezávaný opál v tvare draka. Ale teraz kráčam do našej osady. Preč od zastreleného trpaslíka a svojej pozície. Preč od tých zasraných Vianoc.

Hodnocení článku: Hodnocení 5.00, Hodnotilo 1 uživatelů